Úzkostné poruchy po pôrode

Čo to je?

Úzkostné poruchy v popôrodnom období sú psychické stavy, ktoré sa prejavujú intenzívnym, pretrvávajúcim pocitom úzkosti, strachu a napätia, často nezodpovedajúcim skutočnej situácii. Tieto pocity presahujú bežné obavy, ktoré môže po pôrode pociťovať každá matka, a výrazne ovplyvňujú psychickú pohodu, schopnosť oddychovať, komunikovať a starať sa o dieťa.

Mnohé ženy môžu po pôrode zažívať neistotu, zodpovednosť a občasné pochybnosti. Pri úzkostných poruchách sú však tieto emócie intenzívne, časté, vtieravé a znepokojujúce, pričom nezmiznú ani po uistení okolia alebo po uplynutí času.Úzkosť môže byť generalizovaná (trvalé napätie a obavy), môže sa prejavovať ako panické ataky, obsedantno-kompulzívne myšlienky a rituály alebo ako posttraumatická stresová porucha po traumatickom pôrode.Podľa výskumov výskyt popôrodnej úzkosti môže byť ešte častejší než popôrodná depresia – no často ostáva nediagnostikovaná.

Kedy sa prejavujú prvé príznaky?

Príznaky úzkostných porúch sa môžu objaviť už počas prvých dní alebo týždňov po pôrode, najčastejšie v priebehu prvých šiestich týždňov. Niektoré ženy však začnú pociťovať intenzívnu úzkosť až po niekoľkých mesiacoch, niekedy aj až do jedného roka po pôrode.

Ako sa prejavujú?

Úzkostné poruchy po pôrode sa môžu prejaviť rôznorodo – niekedy postupne, inokedy náhle. Medzi najčastejšie prejavy patria:

• Prehnané obavy o zdravie, bezpečie a správnu starostlivosť o dieťa, ktoré sa nedajú potlačiť ani po uistení, že je všetko v poriadku
• Nespavosť – nie z dôvodu bdenia pri dieťati, ale kvôli zahlteniu myšlienkami alebo napätiu
• Ťažkosti so sústredením, podráždenosť, vnútorné chvenie alebo napätie
• Fyzické príznaky: búšenie srdca, závraty, trasenie, potenie, stiahnutý žalúdok
• Záchvaty paniky – náhle a intenzívne epizódy úzkosti s pocitom straty kontroly alebo strachu o život
• Obsessívne myšlienky – vtieravé predstavy o tom, že sa dieťaťu niečo stane, alebo že mu matka sama ublíži (žena sa týmito myšlienkami cíti vystrašená a často o nich nehovorí zo strachu, že jej dieťa vezmú)
• Vyhýbanie sa určitým situáciám, ľuďom alebo miestam, ktoré vyvolávajú úzkosť
• Pocit straty vlastnej identity, neschopnosť uvoľniť sa alebo relaxovať
• Posttraumatická stresová porucha (PTSD) po traumatickom pôrode – napr. záblesky alebo nočné mory, vyhýbanie sa spomienkam, zvýšená ostražitosť, emočná otupenosť

Niektoré ženy tieto prejavy dlhodobo skrývajú, pretože sa hanbia, boja odsúdenia alebo si myslia, že takto „by sa mala matka cítiť“.

Ako sa liečia?

Dobrou správou je, že úzkostné poruchy po pôrode sú liečiteľné a včasná odborná pomoc vedie k výraznému zlepšeniu.

Možnosti liečby zahŕňajú:

• Psychoterapiu – najmä kognitívno-behaviorálnu terapiu (KBT), ktorá pomáha identifikovať a upravovať nefunkčné myšlienky a naučiť sa zvládať úzkosť efektívnejšie
• Farmakoterapiu – niektoré lieky proti úzkosti a depresii sú vhodné aj pre dojčiace ženy; liečbu vždy nastavuje psychiater
• Podporné skupiny a komunitné stretnutia – zdieľanie skúseností s inými ženami môže byť veľmi úľavné a normalizujúce
• Relaxácia a psychohygiena – dychové a telesné techniky, mindfulness, joga, pravidelný pohyb, pobyt na čerstvom vzduchu
• Podpora blízkych – otvorená komunikácia s partnerom, rodinou a priateľmi, zapojenie do starostlivosti o dieťa a zabezpečenie priestoru pre oddych matky

Dôležité je, aby žena neostávala sama – psychická pohoda matky má priamy vplyv aj na vývin a psychickú pohodu dieťaťa.

Kedy treba spozornieť?

Vyhľadajte odbornú pomoc, ak:

• Máte pocit, že váš strach alebo úzkosť sú neprimerané, časté a zasahujú do vášho života
• Nedarí sa vám spať, oddychovať, sústrediť alebo cítiť radosť
• Vaše myšlienky vás desia, nedokážete sa ich zbaviť a nechcete o nich hovoriť
• Vyhýbate sa situáciám alebo miestam kvôli úzkosti
• Máte záchvaty paniky alebo časté telesné príznaky úzkosti
• Cítite sa emocionálne vyčerpaná, odcudzená alebo „ako keby ste to neboli vy“
• Máte pocit, že to už nezvládate, neviete ako ďalej alebo potrebujete úľavu

Nebojte sa požiadať o pomoc. Vyhľadať odborníka nie je zlyhaním, ale prejavom zodpovednosti voči sebe aj dieťaťu.